Pred pár rokmi som mala možnosť spolupracovať s talianským inštitutom Istituto Nazionale per i studi Verdiani, kde som systematicky prepracovávala a zisťovala rôzne informácie zo skladateľovej nielen piesňovej tvorby, ktoré nie sú do značnej miery plne etablované na našej pôde. Moje zanietenie a favorizácia pre hudobnú reč Verdiho bola vždy jednoznačná, avšak po menovanej spolupráci musím s odstupom času napísať jednu myšlienku, s ktorou sa milovníci opernej literatúry iste stretli, a tí čo ste nemali možnosť, prosím urobte tak a vypočujte si tú hudobnú spleť krásy, pretože..ak by sa ma niekto opýtal, čo pre mňa predstavuje hudobný odkaz tvorby Giuseppe Verdiho, jednoznačne môžem vyjadriť, myšlienku neutíchajúcej romanticko-realistickej podobizene. Na jednej strane romantická melodika a nikdy neutíchajúce citovo preklenuté romantické frázy, na strane druhej znázornenie čo najrealistickejšej podobizne skutočného života. Verdi hľad počas celej svojej tvorby vždy symbiózu medzi spomínanými filozofiami. A podarilo sa. Veď kto by nepoznal známe prelúdium k Verdiho Traviate, najvýznamnejšiu tenorovú áriu La donna é mobile či preslávený zbor židov ? Hudobný skladateľ Giuseppe Fortunino Francesco Verdi sa narodil 10. oktobra 1813 v talianskom Le Roncole neďaleko Parmy. Už počas detstva prejavoval hudobné schopnosti, ktoré rozvíjal v prvotnom štádiu u miestneho organistu a neskôr v Busette zásluhou riaditeľa hudobnej školy. Dôležítým medzníkom v živote skladateľa bol bezpochyby vzťah s Ferdinandom Provesim, ktorý pôsobil vo Filharmonickej spoločnosti. Žiada sa spomenúť ambície skladateľa rozvíjať svoj talent v Miláne. Mladý Verdi sa neutíchajúco uchádzal o štúdium na konzervatóriu, avšak bez výsledkov. Prijatie nebolo úspešné. V Miláne študuje súkromne u V.Lavigna.
Pripomeňme si rok 1839 ktorý predstavoval vstupný medzník v kariére skladateľa. Premiéra opery Oberto sa dočkala veľkého úspechu. Neskôr prichádza Verdi s ďalšími operami Un giorno di regno ( jeden deň kráľom a opery Nabucco ( Nabucodonosor). Opera Nabucco si získala operných priaznivcov nielen v Taliansku , ale aj v Europe. O rok neskôr predstavuje v opernom repertoári operu I Lombardi alla prima crociata, ďalej operu Ernani,Giovanna d´Arco a v roku 1846 operu Attila. Nasledujú ďalšie výzamné opery ako Lady Macbeth, I masnadieri či Il Corsaro. Nová realistická predstava hudobnej reči prichádza v rokoch 1850 - 1853 kedy ptrfdstavuje opery Rigoletto, Il Trovatore a napokon veľkolepú La Traviatu, ktorej sa budem plne venovať dúfam v najbližšom čase. Z parížskeho prostredia uvádzam operu I vespri siciliani. V zastúpení drámy a hlbokého odkazu prezentuje skladateľ dômyselne spracované vážne témy v hudobnom odkaze opier Don Carlos ? La forza del destino a opera Aida.Na žiadosť skladateľa a zároveň básnika Boita a zároveň vlastníka autorských práva Ricordiho píše Verdi operu Otello, ktorú pokladáme za jednu z najtragickejších zobrazení vôbec. Komická opera Falstaff bola Verdiho poslednou operou. Tesne pred smrťou reviduje Dona Carla a operu Simon Boccagnera. Zomiera 27.januára 1901 v Miláne.
Z hľadiska speváckej interpretácie treba povedať, že skladateľ sa pokladal za odborníka samotnej melódie, a ľudský hlas ako aj samotného človeka si veľmi ctil. Vo svojich spisoch vždy náležite tvrdil, aby sa postavenie samotného hlasu nikdy nedegradovalo. Jeho špecifická hudobná reč vždy náležite tlmočila ľudské osudy,city ako aj politickú otázku v krajine. Uvedomelé a vieryhodné spracovanie skutočných drám na doskách ktoré znamenajú svet predstavovali pre Verdiho veľmi dôležitú skutočnosť.
Pri samotnom výbere romantického repertoáru si estetika hudobnej reči vyžaduje dokonalú spevácku techniku. Nezabúdajme, ako povedala slávna sopránistka Renata Scotto- "Non esiste la voce Verdiana, esiste la voce che puó cantare Verdi ( neexistuje Verdiovský hlas. Existuje hlas, ktorý je schopný spievať Verdiho. A ako každý skladateľ Verdiho operná literatúra predstavuje náležité špecifiká, ktoré je nutné dodržať. Z niektorých príkladov uvádzam zaujimavé postrehy. O skladateľovi bolo známe, že vo svojích partitúrach nevpisoval pre spevákov nádychy, vyžadoval dokonalý spev, ničím neprerušovaný, nutnosť dodržať obratnosť hlasu aj pri tých najkrkolomnejších koloratúrach považoval za nutnosť, ktorú opodstatňoval tým, že každá ornamentácia v jeho partitúre znázorňuje istý stav a rozpoloženie jedinca v opere. Ako príklad nám môže slúžiť ária Violety z prvého dejstva opery La Traviata v ktorej analyzujeme oba spomínané atribúty. Nie je to nádhera? Čoho je schopný ľudský hlas, a čo v sebe ukrýva duša každého jedného z nás? Neprestávajte sa preto prekonávať a veriť. Sú to vizie a sny, ktoré nás posúvajú vpred. Na začiatku ich mal predsa každý jeden z nás. Aj samotný maestro Verdi.
Viva Verdi. Per sempre
.https://www.youtube.com/watch?v=m6EChjmi1vU
