O Scarpia, davanti a Dio ! Niekoľko postrehov k výročiu premiéry Pucciniho Toscy

Autor: Lucia Kostúrová | 14.1.2020 o 22:17 | (upravené 14.1.2020 o 22:26) Karma článku: 1,00 | Prečítané:  194x

" Bola by jedna Sardouova dráma, ktorú by som zhudobnil s celou dušou, keby som mal ešte čas : a to Tosca." G. Verdi  

Poďme si pripomenúť spoločne operné dielo, ktoré uchvátilo už po niekoľko generácií milióny spevákov po celom svete. 

Dnes 14.januára si pripomíname výročie premiéry operného titulu Tosca od G. Pucciniho. Viacerí z vás, ktorí ste si prečítali len názov članku ste okamžite pochopili citáciu Florie Toscy z posledného dejstva tesne pred smrťou, kde sa oddáva prieč osudu v podobe smrti. Následná dramatická dohra dokonale vystihuje Pucciniho hudobnú estetiku. Základná štruktúra Pucciniho tvorby spadá pod jedinečnosť tvoriť a následne zhudobniť čistú podobizeň najsilnejších ľudských emócií akými sú láska, nenávisť a trpiteľský pohľad. Či už je to Mimi, ktorá sa v závere opery poddá zákernej chorobe, alebo je to Manon ktorá umiera napriek túžbe žiť, alebo Čo- Čo- San ktorá si vezme život pre neopatovanú lásku. Pucciniho paleta hudobných odkazov je nesmierne bohatá. Pripomeňme si preto operu, ktorá si zaslúži, aby sme jej venovali bližšiu pozornosť.

Na začiatok si dovolím citovať samotného majstra Pucciniho, ktorý navrhol slová pre najznámejšiu tenorovú áriu v opere. "Muoio disperato" ( umieram zúfalý ).Maliar, ktorý tesne pred koncom prežíva svoj život umeleckého bohéma a spomína na úzkosti a radosti v živote. Najvačší žiaľ však prežíva pretože nemôže prežiť život s milovanou Toscou.  Ďalšia polemika nad filozofiou drámy ktorá skladateľovi priam kolovala v žilách? Nie je to jednoznačné. Čo však môžem s istotou napísať je fakt, že Puccini miloval Toscu.

Samotná idea spracovať operu podľa námetu Victoriena Sardoua pútala pozornosť skladateľa už mnoho rokov. Ako povedal sám skladateľ upútala ho predovšetkým prehľadnosť situácie a hĺbka utrpenia ktorá je základným ukazovateľom drámy. Historická polemika  v ktorej analyzujeme  samotný vývin opery bola vo svojich začiatkoch pokojná. Čo však vytvára filozofické úvahy do dnešných čias je prečo sa premiéra Toscy stretla skôr s opovrhnutím ako s burlivým nadšením obecenstva. Premiéra sa uskutočnila dňa 14.1. 1900 v divadle Costanzi v Ríme. Prvé takty, dvíha sa opona. Prečo však po niekoľkých minútach jeden hlas prevýši búrku kriku rozkazom - opona dolu? Po desiatich minútach sa opona dvíha, tentokrát všetci na svojích miestach v tichosti, v rozpoluplnej nálade. Prvé melodické frázy tenoristu naplňujú ľudí úžasom a na veľké burácanie obecenstva na konci dejstva nútia operu, aby opakovala celé finále odznova. Podobná situácia nastáva v druhom dejstve, kedy po odznení najznámejšej árie Toscy Vissi d´arte vissi d´amore ( žila som umením, žila som láskou ) obecenstvo nadšene prízvukuje a vyžaduje si opakovanie. Tretie dejstvo si taktiež vyžiadalo ďalšie dve opakovania. A záver opery končí v podobe ovácií ktoré smerujú ku skladateľovi ktorý vychádza na javisko už po siedmy krát po spustení opony. 

Dramatická a pútava hra Victoriena Sardoua nemohla byť snáď lepšie prepracovaná do hudobnej podoby. Hudobná estetika a základné parametre Pucciniho hudobného jazyka nemohli vhodnejšie ozdobiť Sardouovu drámu. Melodické bohatstvo a umelecká osobnosť je v ustálenej podobe, vychádza z čistej a jasnej predstavy ktoré sú znázornené v dokonalej inštrumentácií a polyfónií. Spevácke party sú nádherné, plné čistých a nefalšovaných emócií, ktorú si so sebou nesie každá postava v opere. Zo speváckeho hľadiska si opera vyžaduje technickú vyzretosť. Špecialitou Pucciniho tvorby je inštrumentálna línia orchestra ktorá kopíruje spevácky part a tak často spevák "schádza" z overených technických možností a hlas prepína do šírky, k čomu v konečnom dôsledku orchester láka. Kto však má alebo mal tú možnosť vypočuť si zvučné mená ako Maria Callas, Angela Gheorghiu, Renata Scotto či Renata Tebaldi ktoré mali tú výsadu stvárniť postavu Florie Toscy  môžu súhlasiť s tvrdením aké oslobodzujúce je tlmočiť ľudské city a  emócie práve prostredníctvom dokonalej speváckej techniky. Alebo ako raz povedala Edita Grúberová - " Interpretácia začína tam, kde spevácka technika končí."

Giacomo Puccini je v mojom živote bezpochyby tým najinšpiratívnejším hudobným odkazom, ktorý núti ľudí podvedome schádzať až k tým najkrajším zákutiam svojej duše. Viva Puccini!

Na záver pridávam kritiku tesne po premiére Pucciniho Toscy, píše Nuovo Fanfulla : " Tosca má hodnotu, ktorá jej zaisťuje po prvej chvíľkovej neistote a nervozite nevyhnutný budúci úspech ".

A tým jednoznačne v budúcnosti bol. Neutíchajúci úspech v našej prítomnosti a verím, že aj v ďalekej budúcnosti. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Umierajúci chlapec márne prosí o pomoc. Putin Váňu nepočuje

Rodinu so vzácnym genetickým ochorením označili za zdravú. Aby ušerili.

Prieskum preferencií: OĽaNO stále rastie, Kiska predbehol PS/Spolu

Matovičovi výlet do Cannes zrejme pomohol. V najnovšom Focuse rástol najviac.


Už ste čítali?