Giacomo Antonio Domenico Michele Secondo Maria Puccini bol v poradí piatym dieťaťom váženej spoločensko-hudobnej elity, ktorý sa narodil 22.12 1858 v talianskom meste Lucca. Svoje prvé kompozičné miniatúry napísal v rozmedzí rokov 1875-1880. Skromne by sme mohli uviesť rok 1886 ktorý predstavoval zlom v hudobnom živote skladateľa. Pod silným emočným dojmom z Verdiho opery Aida oficiálne vyhlasuje slovami "Bol to ozajstný otras ducha, ktorý vyvolal búrku myšlienok a závrat nadejí" jeho favorizáciu k opernej tvorbe. Rozhodnutie stať sa operným skladateľom bolo jasne rozhodnuté. Pre umelecký rast a ambíciu stať sa najlepším operným skladateľom neexistovala iná možnosť, ako upriamiť svoje kroky do Milána. Mesta, ktoré tvorilo neutíchajúcu umeleckú pompéznosť ktorú predstavovala Milánska La Scala a v ktorej sa stretávali najdôležitejšie osobnosti umeleckého a spoločenského života a v neposlednom rade sú tu vydavateľstvá, ktoré predstavujú ústredný bod v umeleckom raste každého skladateľa. V Miláne uvádza svoje prvé symfonické dielo Capriccio, ktoré je momentálne dostupné na internetovom zdroji youtube. K uvedeniu sa vyjadril hudobný kritik Filippo Filippi : " Puccini má rozhodne veľmi zriedkavý hudobný talent. Charakterizuje ho osobitá jednota štýlu a osobnosti. V skladbe niet ani neistoty, ani kazov. Jeho myšlienky sú jané a pôsobivé, a sú charakterizované silnou odvahou."
Po úspešnom vstupe do hudobného sveta napísal Puccini svoju prvú operu Le Villi, ktorá zaznela v roku 1884 v Teatro Dal Verme. Druhá opera Edgar preberá námet z dramatickej básne Alfréda de Musette La coupet les lévres ( Čaša a pery). Premiéra opery sa konala v Milánskej La Scale v roku 1889. Zlomové momenty prichádzajú skomponovaním operného titulu Manon Lescaut na motívy románu A. Prevosta. Treba pripomenúť, že samotná tematika Prevosta bola často prepožičaná aj iným hudobným skladateľom akým bol napr. Jules Massenet. Premiéra opery sa konala v Teatro Reggio v roku 1893 a zaistila skladateľovi absolútnu finančnú nezávislosť. Vďaka nefalšovanému zmyslu a citovosti skladateľa pre javiskovú tvorbu vzniklo majstrovské dramatické dielo. Ústrednou myšlienkou skladateľa bolo vyjadriť ľudskú vášeň a obetovanie pre lásku. Vynaliezavosť skladateľa vytvoriť konkrétny motív pre každú postavu, ktorý sa následne počas opery objavuje opakovane a zámerne predstavuje základnú ideológiu hudobnej reči skladateľa. Ideológia navracajúcich sa motívov je často prirovnávaná k motívom R. Wagnera, nejde však o tú istú paralelu.
Ďalšou umeleckou scénou, ktorá zobrazuje skutočnú drámu a podmienený osud človeka je opera La Boheme na motívy H. Murgera Scénes de la vie de Boheme. Tu sa mi žiada pripomenúť si citát z úst samotného skladateľa. "Na skúškach Manon sa dal úspech vycítiť, bol vo vzduchu. Na skúškach Bohémy bolo ticho. Vravelo sa..azda..uvidíme." Premiéra dopadla napriek neistote bravúrne. Operu v tom čase dirigoval Arturo Toscanini v Ríme v roku 1896. Divadelný kritik Giovanni Pozza napísal : "Puccini urobil významný krok vo svojom raste. Nejde o zmenu umeleckého smeru, ani o novú hudobnú formu, ktorá by popierala predchádzajce. Citeľné je predovšetkým zdokonalenie faktúry."
Tvorié obdobie neutíchajúco rezonuje v ďalšej významnej opere Tosca podľa námetu drámy V. Sardoua. Nedá mi nepripomenúť citát ďalšieho významného operného velikána ktorým bol Giueppe Verdi. K vybranej dráme Florie Toscy vyjadril nasledovne : "Bola by jedna Sardouova dráma, ktorú by som zhudobnil celou dušou keby som mal ešte čas: a to Tosca. " Zrod Toscy očami Pucciniho bol priamočiary, a samotné stvárnenie prinieslo nadšenu vlnu ovácií. Premiéra sa uskutočnila v roku 1900 v divadle Costanzi v Ríme. S hrou Madame Butterfly amerického dramatika a režiséra D. Belasca sa Puccini zoznámil pri Londýnskom predvedení. Strhujúcim dejovým obrazom bol tak fascinovaný, že podriadil svoj inštinkt k jedinému zámeru - získať právo spracovať uvedený námet do opernej podoby. Prvé predvedenie opery považoval skladateľ za svoje najlepšie dielo. Paralelou sa môže v tomto okamihu javiť, že samotná opera nepriniesla očakávaný úspech. Zavrhnutie opery Milánskou La Scalou komentuje Giovanni Pozza ktorý tvrdí, a predpovedá opere úspech. Skladateľ úpenlivo prerába koncepciu a rozvrhol operu do troch dejstiev s výnimkou Intermezza, ktoré vkladá medzi druhé a tretie dejstvo. Čím viac o nej hovoril, tým viac bol ňou posadnutý. O mesiac neskôr Madam Butterfly triumfovala v Buenos Aires pod taktovkou A. Toscaniniho. V Tvorivej fáze skladateľa spomíname taktiež opery La Fanciulla del West, La Rondine. Životné skúsenosti skladateľa časom nútili k premýšľaniu nad uvedením jednoaktoviek. Pucciniho Triptych ( Il Trittico) sú samostatné a taktiež obsahovo nesúvisiace jednoaktové opery, kde zaraďujeme : Plášť, Suor Angelia a Gianni Schicchi.
Nad novátorským a osobitým dielom premýšľa skladateľ z mnohých dôvodov. Následne po stretnutí so žurnalistom R. Simonim sa zrodila myšlienka zhudobniť nádhernú scénickú rozprávku Turandot z pera C. Gozziho. Naliehavosť dostať sa k textu samotnej predlohy nebola neúmyselná. Skladateľ cítil svoj záver a koniec životnej cesty. S húževnatosťou pracoval na osobito rozsiahlej partitúre, ktorá si vyžadovala doposiaľ najrozsiahlejší orchester. Autenticita čínskej melodiky bola zásaditou myšlienkou opery. Dominantnosťou s samozrejmé javiskové a zborové scény. Premiéera opery sa uskutočnila v roku 1923 pod taktovkou A. Toscaniniho. Nakoľko sa spomínaná opera oneskorila so svojím predvedením presne o rok, skladateľ sa milovaného predvedenia nedožil a umiera v Bruseli v roku 1924. Finále opery na požiadanie skladateľa dokončuje jeho žiak F. Alfano.
Na záver sa mi žiada citovať slová Arnalda Fraccaroliho : "Silou jeho najlepších prejavov je strhujúci dramatický pátos, hlboká ľudskosť v chápaní sveta, úprimné a precízne tlmočenie ľudských radostí a žiaľov v oných životoch každého z nás. "
